Gamelan za legongom

Čo je gamelan

Gamelan je tradičná súborová hudba jávskych, sundských a balijských národov, zložená prevažne z perkusií. Najbežnejšími nástrojmi sú metalofóny, na ktoré sa hrá paličkami, a súprava ručných bubnov zvaných kendang, ktoré udržiavajú rytmus. Balijský tanec je s ním tesne spojený: pohyb sleduje rytmy gamelanu, pričom tvár, oči, ruky, boky a chodidlá každý vyberajú inú vrstvu zvuku.

Vlastný orchester legongu

Starý dvorný gamelan semar pegulingan pochádza približne zo 17. storočia a je sladší a zdržanlivejší než známejší štýl kebyar. Semar je boh lásky a súbor kedysi hrával pri spálňach paláca. Blízky príbuzný, gamelan pelegongan, vymieňa melodický nástroj za pár genderov a hrá hudbu k tancom známym ako legong. Indonézsky článok o legongu jednoducho uvádza semar pagulingan ako jeho sprievod. Na nádvorí počúvajte ten sladší tón pod bubnovaním.

Prečo bronz jemne zachveje

Balijské nástroje gamelanu sa stavajú v pároch naladených mierne od seba. Pri spoločnej hre vytvárajú interferenčné rázy, ktoré Balijčania vnímajú ako ombak, vlnu. Jeden nástroj z každého páru, o niečo vyšší, sa považuje za nádych a druhý za výdych. Preto balijský orchester akoby pulzuje aj na podržanom tóne a prečo zvuk v prvých radoch pôsobí fyzicky, nielen hlasno.

Vzájomne sa prepletajúce hlasy

Balijský gamelan je známy kotekanom, prepletajúcimi sa vzorcami, v ktorých sa rýchla melódia delí medzi dvoch hráčov. Jeden hlas, polos, pripadá väčšinou na dobu; druhý, sangsih, väčšinou mimo nej. Spolu znejú ako jediná nemožná línia. Každý pár týchto metalofónov, nazývaných gangsa, sa delí na tieto dva hlasy, čo umožňuje mimoriadne rýchle a zložité vzorce. Hráč udiera paličkou do klávesu jednou rukou a druhou ho tlmením zastavuje, takže každý tón čisto utíchne, keď zaznie ďalší. Sledujte paličky a uvidíte, ako melódia prechádza tam a späť medzi párovými nástrojmi.

Ako kebyar zmenil legong

Gong kebyar, ktorého názov znamená vzplanúť alebo prudko sa otvoriť, bol prvýkrát zdokumentovaný na severe Bali začiatkom 20. storočia a jeho prvé verejné vystúpenie sa konalo v decembri 1915 na súťaži v Jagarage. Jeho náhle zmeny tempa a hlasitosti zachvátili celý ostrov. Indonézsky článok o legongu uvádza, že starší dvorný tanec v ranom 20. storočí stratil popularitu v prospech kebyaru a že práce na jeho obnovení sa začali koncom 60. rokov.

Gamelan mimo paláca

Orchester, ktorý počujete v paláci, nie je len javiskovým nástrojom. Gamelan gong kebyar sa stal neoddeliteľnou súčasťou moderných balijských hinduistických obradov: je nevyhnutný pri odalane, každoročných narodeninových ceremóniách chrámov, a pri veľkých sviatkoch, kde sprevádza posvätné tance, a hrá sa aj na svadbách. V okolí Ubudu je gamelan, ktorý popoludní dolieha z chrámového dvora, zvyčajne dedinský súbor pri skúške, nie predstavenie pre návštevníkov. Palácový večer vám dáva miesto a javisko; hudba samotná patrí balijskému životu dávno za nimi.

Ako počúvať na dvore

Sadnite si tam, odkiaľ vidíte tanečníkov aj hudobníkov, pretože v balijskom tanci je pohyb tesne previazaný s rytmami gamelanu. Všimnite si, keď sa hudba preriedi na niekoľko nástrojov a prevzajú iniciatívu tanečníkove oči, a potom zosilnie, keď sa vejáre prudko zavrú. Gamelan je pri javisku hlasný. Ak chcete skôr jemný chvejivý zvuk párových nástrojov než plnú silu gongov, lepším miestom na počúvanie je sedadlo o niekoľko radov vzadu.

Čítajte ďalej: Legong alebo kecak v Ubude?